Madagascar   

Štvrtý najväčší ostrov sveta s nádhernými prírodnými scenériami a plážami. Bývalá Francúzska kolónia kde sa dohovoríš dvomi jazykmi. Krajina s katastrofálnymi cestami a toľkými poverami, že sa to snáď nedá ani spočítať. Miesto, kde stále stretneš málo turistov a okrem iného ostrov, ktorému kraľoval aj slovenský dobrodruh a cestovateľ Móric Beňovský.

Nechaj sa previesť a možno aj inšpirovať Madagaskarom...

Asi z dvadsiatich mailov a dvoch ľudí (osobne) som sa dozvedel, že sa na Madagaskare cestovať na vlastú päsť nemôže. Asi kvôli bezpečnosti. Samozrejme, že sme sa nenechali odradiť a po niekoľkých hodinách blúdenia hlavným mestom Antananarivo (miestnymi nazývané Tana) sa nám podarilo vyraziť na Juh, smerom k Antsirabe.

03.JPG

Spletité koreňové cesty nádherných stromov lemujúcich cestu do Morondavy.

Na cestách kde zaradenie štvrtého rýchlostného stupňa je veľmi ojedeinelé, nemožno jazdiť rýchlo. Okrem nikdy nekončiacich obrovských výtlkov stretnete na cestách hlavne chodcov, autá, ciklystov, zvieratá a stále aj zapriahnuté vozy s býkmi.

Ráno na miestnom trhu sme žiadne jedlo nekúpili. Ale boli nám ponuknuté z poslednej noci nachytané lokálne (asi) cvrčky.  ↓↓↓

06.JPG
07.JPG

Ale keďže bola sezóna manga a ananásov, uprednostnili sme radšej čerstvé ovocie :) koniec-koncov, stať sa na čas opäť vegetariánom padne vždy dobre.

08.JPG

Na cestách sleduješ striedanie dní len sporadicky, čas akoby sa kdesi zastavil. Prostredie tomu nasvedčuje, ty sa tomu tešíš a všetko to s radosťou prijímaš.

10.JPG

Žiaľ, aj toto je reálny obraz štvrtého najväčšieho ostrova sveta. Nekonečné vypaľovanie trávnatých plôch a klčovanie lesov je tam na dennom poriadku. Na vypálených plochách neskôr obyvatelia Madagaskaru pestujú najmä kukuricu. Z vyklčovaných lesov a vyťaženého dreva zas vyrábajú drevené uhlie, ktoré je možné kúpiť na väčšine ostrova za zlomok hodnoty dreva ktoré na výrobu uhlia spotrebovali. Preto stále hlavným problémom Madagaskaru zostáva nevzdelanosť obyvateľstva.

12.JPG

Náš večerný camp niekde v buši. Miesto musíš vyberať dôsledne pretože nikomu z nás sa nechcel tráviť večer tým, že všetkým tým zvedavým africkým očiam budeš vysvetlovať, na čo všetko slúžia veci, ktoré si so sebou ťaháme.

13.JPG

Ak si myslíš, že nákladný priestor už viac neunesie, si na omyle. Skús si predstaviť že si len v polovici a prihoď na to ešte päť borcov.

14.JPG

Neomylne sa približujeme k oceánu, vlhký vzduch a zeleň tomu nasvedčujú.

19.JPG

Rozbitý asfalt vystriadala prašná cesta, baobabov pribúda :)

15.JPG

Na západnom pobreží leží pre mňa jeden z divov sveta. Bobabová alej, Morondava.

17.JPG
16.JPG

Tisícky rokov staré baobaby s korunami pripomínajúcimi skôr korene stromov sa týčia až do výšky tridsiatich metrov.

18.JPG

Ale keďže Madagaskar nie je len o baobaboch, vyrážame ďalej.

20.JPG

Na miestnom futbalovom ihrisku.

21.JPG

Cez vidiek sa presúvame ďalej smerom na juh.

22.JPG
23.JPG

Keďže sa teplota na poludnie pohybovala medzi 40°-45°C, mestečká zívali prázdnotou. Tak ako na námestí v Malaimbandy.

24.JPG

A že bolo naozaj horúco bolo poznať aj na slnkom rozpálenom obzore.

25.JPG

Začínal som mať pocit, že stretnúť na castách bolo možné naozaj čokoľvek. Napríklad aj nosič bicykla plný hydiny :)

26.JPG

Dokonale vybudované zavodňovacie kanáliky zabazpečovali dostatok vlahy pre pestovanie ryže.

27.JPG
29.JPG

V meste Ambalavao sme na trhu doplnili malé zásoby potravín a chystali sa na slávnosť Savika. Tá sa však nekonala. Nebol žiaden sviatok a ani príležitosť usporiadať tzv. "Bull Fight", škoda.   Ak ťa zaujíma, ako taká slávnosť Savika / "Bull Fight" vyzerá ›› pozri tu.

30.JPG

Síce netuším, čo som to kúpil, chutilo to však výborne. Veľkosť porovnateľná s našimi čerešňami a chuťou veľmi podobnou hruškám.

31.JPG
61.JPG
32.JPG

Madagaskarské chilli...v (potrebných) malých množstvách si dochucujem s nimi jedlo dodnes.

33.JPG

Savika - "Bull Fight" sme nezažili ale aspoň sme rélne videli dražbu Zebu (vyslovuj Žibu), pre miestnych toľko vzácny býk.

34.JPG

Jeden z najmenších Národných parkov aké som zažil. Na Anja Community Reserve si nepotrebujete vyhradiť viac času ako pol dňa.

35.JPG

Je domovom najmä nádherných Lemurov Kata (Ring-tailed lemur). November je práve obdobie, kedy na svet prichádzajú mláďatá.

36.JPG

Ticho a bezvetrie pred búrkou.

37.JPG

Od západného pobrežia sme sa vzdialili a smerujeme stále na juhovýchod.

38.JPG

S asfaltom sme sa rozlúčili. Konečne bez výtlkov, zato po prašnej ceste k jednému z najkrajších Národených parkov, NP Andringitra.

58.jpg

Pred bránou NP Andringitra.

59.jpg

Za nami tisícky kilometrov a pred nami najväčší NP Madagaskaru, Isalo.

40.JPG
41.JPG
42.JPG

Na spoznenie NP je najlepšie prenajať si miestneho sprievodcu. V rozsiahlom NP sa dá totiž veľmi ľahko zablúdiť. Navyše zo skvelou angličtinou sprievodcu môže byť prechádzk nielen zábavná ale aj náučná.

44.JPG

Necelých 30 kilometrov od vstupnej brány NP Isalo sa nachádza malé mestečko Ilakaka. Neslávne známe ako mesto zafírov. Miesto, kde sa z niekoľkých desiatok metrov hlbokých jám manuálne vynáša vlhká zemina obsahujúca práve tieto vzácne kamene. Turistov tam nestretnete žiadnych. Vyhľadávať miestnych robotníkov ako prekopávajú dno za 2$ na deň pri 50°C nie je práve ta najfotogenickejšia scenéria Madagaskaru. Nám sa tam podarilo dostať samozrejme len v sprievode zamestnanca (ktorý asi vedel, čo nám môže ukázať) a tlmočníka.

45.JPG

Mesto Ilakaka bolo najjužnejším bodom nášho tripu Madagaskarom. Tam som nechal opraviť posilňovač riadenia a vyrazili sme späť k Tane (Antananarivo).

46.JPG
47.JPG
48.JPG
49.JPG
50.JPG
51.JPG
52.JPG

V miestom pube, kde muži sledujú výsledky na Madagaskare tak známych dostihov.

53.JPG

Sifaka Lemur

Keď už máš šoférovanie naozaj dosť, daj zarobiť miestnym, nech ti ukáž mesto na sojej rikši.

54.JPG

Príchdom do hlavného mesta sa naša cesta nekončila. Zostalo nám pár dní a keďže horúčav bolo dosť, najlepšie využiť čas bolo niekde v hlbokých lesoch. V oblasti NP Andasibe-Mantadia sme strávili niekľko dní pozorovaním miestnej prírody.

55.JPG

Kriticky ohrozený druh lemura Diademed Safika žijúci len na jedinom mieste planéty - na východe Madagaskarského Národného parku Andasibe-Mantadia.

57.JPG

Papája všade, kam sa len pozrieš.

56.JPG

Prírodný Gejzír Analavory, vzdialený približne 100 km západne od hlavného mesta bol poslednou zastávkou na našej ceste.
Po Malgašsky sme sa síce za ten necelý mesiac nanaučili. Stretli sme však veľa úžasných ľudí, spoznali nádhernú krajinu, okúsili miestne zvyky a s vďačnosťou odišli bohatší minimálne o kopec nových zážitkov.